Zuzana Pytelová

Žila som obyčajný život. Taký, aký žije veľa žien — starala som sa o rodinu, chodila do práce a potreby druhých boli pre mňa vždy dôležitejšie než tie moje.

Prvé zmeny prichádzali nenápadne. Časté zápaly ramena, únava v nohách a zvláštny pocit nepohodlia. Topánky mi začali prekážať natoľko, že som sa v práci prezúvala. Neskôr mi vadili aj ponožky či tlak oblečenia na tele.

Po prekonaní covidu sa tieto drobné signály vystupňovali. Objavil sa tras a nepokoj v tele. Hľadanie príčiny prinieslo diagnózu Parkinsonovej choroby. Pri vyšetreniach mi zároveň odhalili aneuryzmu, ktorú sa podarilo včas odoperovať. Aj preto dnes hovorím, že napriek všetkému mi choroba zachránila život.

Diagnóza pre mňa neznamenala koniec. Bola začiatkom novej cesty. Začala som hľadať spôsoby, ako spomaliť postup ochorenia a žiť plnohodnotne. Objavila som dychové cvičenia, silu pohybu a disciplíny. Niekoľkokrát do týždňa cvičím jogu a posilňujem telo. Absolvovala som liečebné pobyty, počúvam prednášky o význame pohybu a skúmam možnosti podpory zdravia aj cez zmeny stravy a prístupy tradičnej čínskej medicíny.

Najväčšou zmenou však nie je to, čo robím, ale ako žijem. Po prvýkrát v živote venujem pozornosť sama sebe. Učím sa počúvať svoje telo, svoj dych a svoje potreby. Našla som komunitu ľudí, ktorí mi rozumejú a kráčajú podobnou cestou. V ProParkinsonSK som  objavila podporu, pochopenie a silu spolupatričnosti.

Môj boj nie je bojom proti chorobe. Je cestou k vedomému životu, pokoju a prijatiu.