Jana Zubčáková 

Parkinsonovu chorobu mi diagnostikovali v 41 rokoch.

Začalo sa to nenápadne, trasom malíčka a pocitom, že pri chôdzi ťahám jednu nohu. Po vyšetreniach a DaT scane sa diagnóza potvrdila a môj život sa zmenil.

Najskôr som to skrývala a hanbila sa o tom hovoriť. Postupne som však zistila, že zdieľanie pomáha. Stretnutia s ďalšími ľuďmi s Parkinsonovou chorobou mi ukázali, aká dôležitá je komunita a vzájomná podpora. Preto som založila pacientsku organizáciu, ktorá sa venuje ľuďom s Parkinsonovou chorobou na Slovensku. Organizujeme stretnutia, športové podujatia, šírime osvetu a v podcaste sa rozprávam s odborníkmi aj pacientmi o živote s touto chorobou.

Môj život s Parkinsonovou chorobou nie je jednoduchý. Napriek tomu je v mnohých ohľadoch krásny. Dal mi možnosť robiť niečo zmysluplné, pomáhať druhým, spájať ľudí a byť súčasťou veľkej komunity, za ktorú som veľmi vďačná.

Druhou veľkou súčasťou môjho života je pohyb. Výskumy ukazujú, že pravidelná intenzívna fyzická aktivita môže spomaľovať progresiu ochorenia a zlepšovať motorické príznaky. Preto cvičím takmer každý deň a vidím, aký veľký rozdiel to prináša. Keď cvičím pravidelne, cítim sa lepšie a dokonca sa mi podarilo znížiť dávky niektorých liekov.

Pohyb mi dáva pocit, že aj s Parkinsonovou chorobou môžem niečo ovplyvniť. Preto je na tomto portréte zachytený okamih pri cvičení. Je to symbol môjho každodenného boja, ale aj nádeje, že aj s touto diagnózou sa dá žiť aktívne, zmysluplne a spoločne s ostatnými.